Prečo tvorím omaľovánky ?
Ísť za tým, aj vtedy keď vidíš pochybnosti v očiach…
Budovať niečo čo nie je celkom komerčné, ale má zmysel a hĺbku…
Duševné zdravie a jeho krehkosť pochopíš až vtedy, keď sa nalomí…
veľa ľudí pohŕdavo pozerá, že nezvládaš svoj život…
ale každý máme iný východzí bod inú citlivosť, iné rodinné pomery…
nesúďme…
len príjmime, že niekto to môže mať takto…
Aj ja som to tak mala…
Prvá pomoc u odborníkov to môže byť správna cesta…
Ale oni pri tebe nebudú stáť celé dni…
Budeš prítomný len sám so sebou…
Je to tvoja zodpovednosť starať sa o seba na VŠETKÝCH úrovniach…
Pri tomto zistení sa v prvom momente možno zdesíš…možno sa hneď potešíš…
AHA!
…áno mám tú moc, aby som veci zmenila…
Nájdi cestu a kráčaj po nej…
Denno denne malé zmeny…
..nie obrovské skoky a hlavne nie všetko naraz…
U mňa to bol pohyb, dych, tvorba mandál…
Malými krokmi zájdeš na miesta, o ktorých sa ti ani nesnívalo…existuje cesta von, môže ti byť lepšie…
…pravideľnosť, disciplína, hranice a láskavý prístup k sebe
Omaľovánky a ich dotváranie sú účinnou terapiou bez terapeuta vo chvíľach radostných aj náročných…
Stále cítim, že je táto téma troška tabu…a popritom tak intenzívne prítomná okolo nás…hovorme o nej, aby sme dokázali pomôcť sebe a možno aj niekomu vo našom okolí..
Ďakujem za pochopenie… ďakujem, že smiem…
S láskou
Silvia
